J. P. van Hollebeke: Opúšťam krajinu, v ktorej som zapustil korene
02.11.2005
1) Pán van Hollebeke, na Slovensko ste prišli začiatkom roku 1999. Ako sa Slovensko, za šesť rokov, podľa Vás zmenilo?
Roky strávené na Slovensku sú pre mňa neopakovateľnou skúsenosťou. Bol som nielen svedkom, no i aktérom rozvoja tejto krajiny. Prišiel som v čase demokratických volieb, keď pán Dzurinda nastúpil na post premiéra. Za krátko očakávané nádeje nabrali konkrétnu podobu. Slovensko sa stalo súčasťou EÚ. Bol viditeľný príliv zahraničných investícií, rozvoj infraštruktúry. Dnes sa Slovensko pýši najvyššou úrovňou ekonomického rozvoja v rámci krajín Európy. Rozmach, ktorým Slovensko momentálne prechádza by som prirovnal ku Golden Age, ktorý sa odohrával v krajinách západnej Európy. Myslím, že Slováci majú jedinečnú šancu participovať na raste svojej krajiny. Nie niekedy v budúcnosti, ale teraz. A to je výzva i pre nás, Heineken Slovensko (HS). Teraz je dôležité sa usilovať a tvrdo pracovať.
2) Slovensko má silnú pivovarnícku tradíciu. Ako vyzeral trh s pivom vtedy a kam sa, podľa vás, posunul za šesť rokov?
Kedysi bol trh s pivom veľmi fragmentovaný. Bolo príliš veľa hráčov. HS mal v čase môjho nástupu 27 %-ný podiel. Trh bol chránený kvótami, ktoré sa uplatňovali napríklad vo vzťahu k dovozu českého piva. Po vstupe do EÚ nastal voľný pohyb tovaru. České pivo zaznamenávalo úspech, najmä v prípade lacných značiek. Dnes je trh oveľa viac konsolidovaný. 80% trhu si delia dvaja medzinárodní hráči a zvyšných 20% ďalší štyria. Zlatý Bažant bol prvou značkou exportovanou na trhy Maďarska, Českej republiky, Ruska, Holandska, Poľska, atď. Pred siedmimi rokmi to bol iba sen. Teraz je to realita. Zlatý Bažant sa stal značkou európskeho formátu.
3) Aké ciele ste si pri nástupe do funkcie generálneho riaditeľa HS stanovili? Čo z toho sa podarilo naplniť a na čo by ste naopak potrebovali viac času?
Mojim cieľom bolo dostať HS na pozíciu lídra, zabezpečiť rozvoj sladovníckeho priemyslu a prejsť procesom reštrukturalizácie s cieľom adaptácie firmy na nové podmienky trhu. Tieto ciele boli z veľkej časti naplnené. HS je dnes vnímaný ako líder slovenského pivovarníckeho trhu, najmä vďaka značkám Zlatý Bažant a Corgoň. Tá prvá je našou vlajkovou loďou, symbolom Slovenska, čo koniec koncov potvrdzujú i prieskumy trhu. Tá druhá - Corgoň, ktorá je úzko spojená so špičkovými športovými výkonmi, sa stala najpredávanejšou mainstreamovou značkou. Na čo mi už nezostal čas? Na ďalší rozvoj portfólia našich značiek, dosiahnutie úrovne konštantného zisku, zintenzívnenie vzdelávacích a sociálnych aktivít. Sme však už v štádiu, kde je vytvorený pevný základ na dosiahnutie týchto cieľov.
4) Na úvod vášho pôsobenia ste zažili štyri "hviezdne roky". Celkový predaj piva na Slovensku do roku 2002 masívne stúpal. Posledné dva a pol roka boli naopak v znamení výraznej recesie. Podarilo sa v prvom období vytvoriť dostatočný základ na prekonanie ešte stále trvajúceho poklesu trhu?
Najprv by som rád povedal, že trh nebude neustále klesať. Máme ukazovatele, ktoré nám hovoria, že trh sa už stabilizoval. Plán reštrukturalizácie, ktorým sme prešli, nám zabezpečil pevný základ pre budúcnosť. Bol to veľmi ťažký krok, no nevyhnutný. Umožnil nám adaptovať sa na nové podmienky silne poškodeného trhu. Dnes sme silnejší ako ostatní.
5) Museli ste pristúpiť k veľmi nepopulárnym opatreniam... Najprv zastavenie prevádzky v pivovare v Martine, potom rozsiahla reštrukturalizácia celej skupiny. Ako to z odstupom času teraz posudzujete?
Viete si predstaviť tú bolesť, keď ráno vstanete a viete, že práve dnes je ten deň, keď predstúpite pred stovky svojich zamestnancov a poviete im, že prišli o prácu? Tým istým, ktorým ste pred pár rokmi sľubovali rozvoj a lepšiu budúcnosť... Bolo to však nevyhnutné. V čase kúpy pivovarov Martin a Nitra nikto ani netušil, že prepad trhu o niekoľko rokov bude tak výrazný. Dnes však môžem povedať, že vďaka tomuto kroku je HS plne pripravený prispôsobiť sa novým podmienkam trhu. Všetci zamestnanci HS boli zasiahnutí procesom reštrukturalizácie. Zatvorenie pivovarov bolo len tým najviditeľnejším aspektom. V snahe maximálneho zníženia nákladov boli nielen pracovníkom pivovarov, ale i členom manažmentu znížené platy, pozastavené vzdelávacie aktivity, odňaté mnohé výhody ako napríklad firemné autá a osobní šoféri. Úsilie revitalizovať firmu prichádzalo od všadiaľ a od každého.
6) Hovorí sa, že ste si osobne vyžiadali predĺženie svojho pobytu na Slovensku zo štyroch na šesť rokov. Je to pravda?
Vždy som sa snažil čo najviac oddialiť chvíľu, keď budem musieť opustiť túto krásnu krajinu. Z pohľadu profesionálneho som bol rozhodnutý doviesť proces reštrukturalizácie do víťazného konca. Som typ človeka, ktorý rád nielen prijíma rozhodnutia, ale ich aj realizuje. A z tohto dôvodu som zotrval vo funkcii generálneho riaditeľa oveľa dlhšie ako býva zvykom. A samozrejme z pohľadu ľudského nie je pre mňa ľahké opustiť tak skvelý tím, priateľov, známych.
7) Ak by sme sa zahrali na sudičku, čo myslíte, akú budúcnosť Heineken Slovensko by nám karty odhalili dnes?
Máme už prvé pozitívne signály. Zlatý Bažant napriek kríze trhu si nielen udržal, ale i zvýšil svoju pozíciu. Je to veľmi silná značka, od ktorej si v budúcnosti veľa sľubujeme. Corgoň a Kelt si udržali svoj trhový podiel. A to nám dáva oprávnenú nádej v skorý nárast ich trhových pozícií. Ďalej rozvoj distribučnej spoločnosti SDC, ktorá má ambíciu našim klientom poskytovať čo najlepšie služby i vďaka kvalitnému personálu. Tá najbolestnejšia časť krízy je už za nami. Toto nie je kríza Heineken Slovensko, to je kríza slovenského trhu s pivom. Ja veľmi silne verím v budúcnosť našej spoločnosti.
8) Ak by ste mali možnosť vrátiť čas. Je niečo, čo by ste urobili inak v rozhodnutiach generálneho riaditeľa?
Som typ človeka, ktorý nikdy nič neľutuje. Jediné s čím sa neviem zmieriť je to, že deň má len 24 hodín a nemôžem tráviť viac času s tými, ktorých mám rád, ktorých si vážim. Ľutujem, že som si nenašiel viac času na stretnutia s ľuďmi z pivovarov, s obchodnými partnermi, s tými, ktorí robia všetko preto, aby naša spoločnosť napredovala... a koniec koncov i s mojou vlastnou rodinou.
9) Ako sa Vám pracovalo so Slovákmi? Predtým ste boli zodpovedný za krajiny Ázie, a teda zvyknutý na inú kultúru a iný štýl komunikácie...
Žil som v Afrike, Ázii, v oblasti Pacifiku, v Holandsku a samozrejme na Slovensku. Už dávno nie som Belgičan. Som Európan, ale najmä chameleón. Vždy sa prispôsobím prostrediu. A možno práve preto sa mi páči všade. No vždy, keď nadíde čas odchodu, prežívam tento moment ako osobnú drámu. A o to viac teraz, keď som nútený opustiť krajinu, v ktorej som zapustil korene. Tu som žil najdlhšie. Preto je odchod zo Slovenska pre mňa tak bolestivý. No aby som sa vrátil k otázke, naučil som sa, že v každej krajine je iná kultúra, iné vnímanie tých istých vecí. No môžem vám povedať, že ženy a muži sú rovnakí všade na svete. Z tých istých dôvodov plačeme, z tých istých dôvodov sa radujeme. Ak viete rešpektovať zvyky a obyčaje toho ktorého národa, ste doma všade. Rešpekt, to je to najdôležitejšie. Verím, že počas môjho pobytu na Slovensku ste cítili, že Vás rešpektujem.
10) Čo myslíte, ako Vás ľudia vnímali na poste generálneho riaditeľa?
Myslím, že som veľmi transparentný a priamy. Hovorím veci, také ako sú, preto je možné ma veľmi ľahko čítať. Nepotrebujete tajný kód, aby ste mi rozumeli. Mám pocit, že na ľudí pôsobím ako niekto, kto je autoritatívny a direktívny. Áno, to je môj štýl riadenia. Cítim sa tak trochu ako otec všetkých tých, ktorí pracujú pre spoločnosť. Zaujímam sa nielen o ich profesionálne možnosti, ale i o ich sociálne podmienky. Na čom mi však vždy veľmi záležalo bolo zanechať nezmazateľnú "stopu" toho, že som tu bol. Nielen prostredníctvom výsledkov a čísiel, ale najmä v podobe spomienok, ktoré zostanú v mysli mojich spolupracovníkov. Spomienok na generálneho riaditeľa, s ktorým radi a s hrdosťou pracovali, pretože svoju loď viedol správnym smerom.
11) V čom sme my Slováci iní? A v čom možno rovnakí?
Milujete zábavu. Ste veľmi spoločenskí, máte radi guláš párty, pivo... A to je na vás sympatické. Dokážete sa tešiť z maličkostí. Prirovnal by som Vás možno ku národom žijúcim na juhu Európy. Ďalej je to kultúra piva. Tvoríte centrum tejto kultúry spolu s Českom, Nemeckom, Belgickom, Anglickom. Bolo to pre mňa veľmi príjemné pracovať v krajine, kde je pitie piva tak silne zakorenené. Ste výnimoční vo svojom napredovaní, húževnatosti a aktivite. Je to cítiť všade, v malých dedinkách, vo veľkomestách... Rozkvitá drobné podnikanie. Silne vnímam vašu chuť žiť a snahu dohoniť stratený čas.
12) Šesťročné pôsobenie v slovenskom prostredí vo Vás určite zanechalo niečo, na čo sa tak ľahko nezabúda. Čo to bolo vo Vašom prípade?
Vidieť ľudí ako sa rozvíjajú. To je pre mňa tá najkrajšia odmena. Pamätám si na obdobie, keď som nastúpil a na mnohých ľudí, ktorí boli vtedy členmi stredného manažmentu. Dnes sú to dôležité osobnosti vrcholového manažmentu. Prirodzene nemôžem zabudnúť na jednu z našich najrozsiahlejších investícií - na deň otvorenia sladovne, najväčšej v strednej Európe. Rovnako silné spomienky mám na chvíle hrdosti, keď sme rozvíjali naše marketingové aktivity. Keď sa naši hokejisti vrátili domov s medailou a na svojich tričkách mali logo Corgoň. Ďalej na deň vstupu SR do EÚ, keď som v uliciach videl davy ľudí so slovenskými a európskymi zástavami. Slovensko ležiace v srdci Európy sa stalo jej súčasťou. Bol som šťastný, lebo verím v úspech zjednotenej Európy. Pri vymenovávaní týchto príjemných udalostí, nedá mi nespomenúť i tie menej príjemné, akými bola dráma Vysokých Tatier, či smrť niektorých našich spolupracovníkov v dôsledku autonehody... Je veľmi veľa toho, čo ma tu na Slovensku ovplyvnilo. Zdieľal som s vami všetky vaše radosti i starosti. A dnes môžem len skonštatovať, že už nie som viac ten istý van Hollebeke, ktorý pred siedmimi rokmi prišiel do vašej krajiny. Zmenil som sa. Možno som lepší a možno horší. To neviem. Viem len to, že som iný.
13) Čaká Vás nová výzva - Blízky východ a Severnej Afriky. Opäť nová kultúra, nový štýl riadenia. Na čo sa najviac tešíte a čoho sa možno obávate?
Vždy som chcel objavovať všetko, čo je možné objaviť. Región kam idem je tá časť sveta, ktorú ešte nepoznám a je dostatočne veľká na to, aby uspokojila moju zvedavosť. Teším sa i z toho, že je tam veľmi veľa vecí, ktoré treba prerobiť, rozvinúť, keďže Heineken tam pôsobí ešte len tretí rok. Všetko je na začiatku, a to mi dáva pocit užitočnosti. Jediné čoho sa obávam je otázka, ktorú si kladiem teraz každý deň: "Ako to všetko zvládnem? Opustiť priateľov, ktorých mám rád. Opustiť firmu, ktorá sa mi stala dieťaťom..." Jacques Brell, známy belgický spevák a básnik, povedal: "Nie je tak ťažké urobiť niekoľko krokov vpred, ako opustiť to všetko, predtým než vykročíš."
14) Máte nejaké životné krédo, ktoré Vám pomáha v časoch búrok?
Moje krédo je zostať sám sebou. Nehrať žiadne úlohy. Skutočne šťastní môžeme byť len vtedy, keď sa prejavujeme tak, ako sme sa narodili. Keď som hovoril o tom, že sa ako chameleón dokážem prispôsobiť podmienkam prostredia, v ktorom práve žijem, mal som na mysli rešpekt a úctu k tým, čo sú okolo nás. Nikdy však nemením svoje hodnoty. Rád nesiem zodpovednosť za svoj osud a možno i preto prijímam rozhodnutia sám. Som si istý, že každý deň nás ovplyvňuje, ak je náš život bohatý. Veľmi veľa som sa naučil v Afrike. Tam ľudia žijú zo dňa na deň. Nerozmýšľajú nad tým, čo budú robiť zajtra alebo o rok, ich zaujíma dnešok. Čo budú jesť, ako vyliečiť choré dieťa. Afrika zmenila môj pohľad na svet. Dnes pre mňa nie sú problémy všedného dňa problémami. Sú súčasťou života a najmä sú riešiteľné. Skutočným problémom je nehoda, smrť, choroba. Niečo, čo sa nedá vrátiť späť. A to je presne to, čo som sa snažil naučiť ľudí okolo mňa: "Prv než sa začneš trápiť, prehodnoť svoj problém. Je naozaj tak veľký?" A môžem povedať, že moji spolupracovníci sa naučili ku mne prichádzať nie s problémami, ale s ich riešeniami.
15) Je niečo, čo by ste rád odkázali Vašim "spolubojovníkom" v HS, ktorí budú i naďalej pokračovať vo Vašom započatom diele?
V prvom rade by som rád poďakoval každému jednému z vás. Pomáhali ste mi budovať a rozvíjať našu spoločnosť. A som nesmierne hrdý na to, kde sme dnes. Viem, zažili sme ťažké chvíle. Obdobia pochybností, či prežijeme zajtrajšok. Už je to za nami. Nesmierne ma teší pozorovať ako sa rozvíja naša firemná kultúra. Napriek všetkému, čím sme za posledné roky boli nútení prejsť, sa nám podarilo viesť veľmi otvorený dialóg s predstaviteľmi odborov a čo možno v najväčšej možnej miere zmierniť sociálne dopady prepúšťania. Často som mal pocit, že pracujem s veľkou rodinou, kde sa všetci viac-menej poznajú. Áno, bol to šok, keď sme zatvorili Martin a Nitru. Všetci sme sa cítili zranení. Nikto z nás nezostal ľahostajný k utrpeniu tých druhých. Solidarita, to je ten silný prvok našej firemnej kultúry. Mnohé veci si uvedomíte až vo chvíli, keď nastanú. Až teraz si skutočne uvedomujem, že odchádzam. V najbližších dňoch, v rámci Roadshow, budem cestovať spolu so svojim nástupcom po Slovensku, aby som mu predstavil čo najväčšiu časť zamestnancov našej spoločnosti. Na internom Októberfeste (21.10.) budem mať posledný krát možnosť stáť pred vami ako generálny riaditeľ a povedať vám zbohom. Preto ešte raz mi dovoľte Vám všetkým poďakovať za podporu a usilovnú prácu a požiadať vás, aby ste i naďalej pokračovali v započatom diele. Verím v úspech HS a jeho značky.
